Medzi skvosty sakrálnej architektúry a umelecko-historické pamiatky stredného Považia bezpochyby patrí opevnený areál prepozitúry Panny Márie v Novom Meste nad Váhom. Jeho dominantou je kostol zasvätený Narodeniu Panny Márie a dopĺňajú ho budova prepoštského paláca a prepoštskej kaplnky sv. Jozefa Pestúna. Najstaršie dejiny lokality sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s pôsobením benediktínov, ktorí sa zaslúžili aj o rozvoj tunajšieho románskeho kostola v 13. storočí. Konkrétnejšiu predstavu o podobe tejto stavby by priniesol komplexný archeologický a architektonicko-historický výskum areálu.
Dôležitou etapou vo vývoji stavieb areálu bolo založenie samotnej augustiniánskej prepozitúry obľúbeným rytierom Žigmunda Luxemburského, držiteľom Dračieho rádu - vojvodom Stiborom zo Stiboríc v roku 1414. Keďže ho počas veľkorysých stavebných príprav zastihla smrť, o rozvoj jeho donátorského diela sa zaslúžil jeho syn Stibor II: Dokladá to aj nápisová tabuľa z predsiene kostola, ktorá ukrýva aj datovanie jednej stavebnej etapy kostola - rok 1423. Stiborovská gotická stavba mala podľa doterajších poznatkov podobu oktogonálnej centrály s pozdĺžnym presbytériom. Okrem v našich podmienkach v danom období výnimočnej sakrálnej architektúry sa Stibor I. postaral aj o vznik dôležitého artefaktu – drevorezby Madony, ktorá sa dnes nachádza v Koryčanoch na Morave, kam sa dostala pred hroziacim nebezpečenstvom počas husitských bojov.
Obdobie druhej polovice 15. a 16. storočie znamenali v živote prepozitúry obdobie stagnácie. Zrejme sa pozmenila v tomto období len architektonická podoba mariánskeho kostola, ktorý dostal podobu netypickej trojloďovej stavby s kratšími bočnými loďami. K novému a o to výraznejšiemu vzostupu v prepošstve dochádza v 17. storočí, kedy sa po období vplyvu reformácie areál dostáva opäť do rúk rímskokatolíckej cirkvi. K stavebným premenám dochádza v prepoštskom paláci a vzniká prepoštská kaplnka sv. Jozefa Pestúna, exteriérom nenápadná, no o to viac pôsobivá v interiéri. Celý kostol, spomenutá kaplnka a refektár prepoštského paláca vďaka vtedajšiemu prepoštovi Jakubovi Haškovi (1622-1695) získali rozsiahlu štukovú výzdobu, prezentujúcu komplexný ikonografický program, v ktorom dominuje oslava Panny Márie a Cirkvi. Výzdoba, ktorej autormi sú pravdepodobne talianski majstri štukatéri, pôsobiaci vo Viedni a Trnave, vznikala približne od roku 1667 až do záveru 90. rokov 17. storočia.
Okrem rozsiahlych štukových dekorácii, dôležitou súčasťou interiérového zariadenia kostola sú oltáre, pričom pohľadu do presbytéria kostola dominuje monumentálna architektúra hlavného oltára zasväteného Narodeniu Panny Márie - Kráľovnej anjelov. V chrámovom trojlodí sú rozmiestnené aj štyri bočné oltáre - oltár sv. Pavla Apoštola - dnes oltár Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, Oltár Panny Márie Dolorosy - Piety, Oltár sv. Petra Apoštola a oltár sv. Michala Archanjela - Posledného Súdu. Všetky tieto diela predstavujú unikátny súbor ranobarokových sakrálnych pamiatok, kombinujúcich sochársku a ornamentálnu výzdobu v drevorezbe s maliarskymi dielami. V 18. storočí k nim ešte pripadla kazateľnica a dve prístenné krstiteľnice, ktorých čistá elegantná forma je ukážkou klasicizujúcej línie baroka.
V súčasnosti prebiehajúce reštaurovanie nástenných malieb, šťastnou náhodou odkrytých na vnútorných dvorových fasádach prepoštského paláca a ich umelecko-historický výskum môže priniesť ďalšie poznatky o výtvarných kvalitách novomestského prepoštského komplexu, no pravdepodobne mnohé z jeho umeleckých a historických tajomstiev zostávajú nášmu poznaniu naďalej ukryté...
vdp. MgrTh. Ľudovít Malý
