Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom

Vysluhovanie krstu vo farnosti

Krst detí

Novonarodeniatka ešte nemôžu veriť, preto sa krstia vo viere Cirkvi. Rodičia a krstní rodičia, ktorí v mene dieťaťa vyznávajú vieru sa majú starať o kresťanskú výchovu dieťaťa.

- Rodičia osobne požiadajú o krst vo farskej kancelárii počas úradných hodín;
- Prinesú so sebou rodný list dieťaťa, svoj občiansky preukaz a krstné listy krstných rodičov;
- Ak rodičia žijú mimo Nového Mesta nad Váhom, prinesú aj „Prepustenie z farnosti“ od farára (správcu) farnosti, na území ktorej bývajú;
- Krst sa vysluhuje v kaplnke sv. Jozefa vedľa farského úradu o 10.30 každú druhú a tretiu nedeľu v mesiaci. V inom čase po dohode s kňazom;
- Ku krstným obradom je potrebné pripraviť a priniesť krstnú košieľku a sviecu;
- Pred krstom odporúčame rodičom aj krstným rodičom prijať sviatosť zmierenia.

Krstný rodič a kto ním môže byť:

- Stačí jeden. Ak sú dvaja, tak krstná matka a krstný otec;
- Majú byť pokrstení katolíci (dovŕšili 16 rokov života), ktorí prijali prvé sv. prijímanie, boli birmovaní a žijú podľa svojej viery;
- Nemajú byť rodičmi dieťaťa;
- Ak žijú v manželstve, majú byť sobášení v katolíckom kostole a nesmú mať kánonickú prekážku (napr. rozvedení, žijú spolu bez manželstva, exkomunikovaní, žijúci pohoršujúcim životom...);
- Rodičia a krstní rodičia sa majú zúčastniť predkrstnej náuky. Predkrstná náuka pre rodičov a krstných rodičov býva v sobotu pred nedeľou krstu o 9.00.

Krst dospelých

Krst dospelých je treba dohodnúť na fare osobne s kňazom. Dohodne sa termín prípravy a dátum krstu.

Je vhodné, ale nie nutné, za birmovného rodiča vziať toho, kto prijal úlohu krstného rodiča.

- Má byť len jeden krstný otec a jedna krstná matka, prípadne stačí len krstný otec alebo len krstná matka;
- Krstného rodiča si má určiť sám krstený alebo jeho rodičia. Krstný rodič má mať schopnosť i úmysel plniť túto úlohu;
- Má to byť človek, ktorý zavŕšil 16. rok života, katolík, ktorý už prijal Eucharistiu a sviatosť birmovania a žije podľa svojej viery.
- Nesmie mať kánonickú prekážku (napr. odpadol od viery, je rozvedený, iba civilne sobášený, žije s partnerom v jednej domácnosti, je exkomunikovaný, dáva pohoršenie...);
- Nemá to byť otec alebo matka krstenca;
- Krstný rodič predloží svoj krstný list, kde má byť uvedené, kedy prijal aj sviatosť birmovania, príp. manželstva.

 

Dôležité cirkevné predpisy o krste

Kán. 849 - Krst, brána sviatostí, nevyhnutný na spásu, v skutočnej forme alebo aspoň v túžbe, ktorým sa ľudia oslobodzujú od hriechov, preporodzujú sa na Božie deti a nezmazateľným znakom pripodobnení Kristovi sa včleňujú do Cirkvi, sa platne udeľuje iba kúpeľom pravej vody s náležitou slovnou formou.

SLÁVENIE KRSTU

Kán. 850 - Krst sa vysluhuje podľa poriadku predpísaného v schválených liturgických knihách s výnimkou prípadu súrnej potreby, v ktorom sa musí zachovať iba to, čo sa vyžaduje pre platnosť sviatosti.

Kán. 851 - Je potrebné, aby sa slávenie krstu náležite pripravilo, a preto:
1. dospelý, ktorý má v úmysle prijať krst, má byť prijatý do katechumenátu a podľa možnosti rozličnými stupňami privádzaný k sviatostnému uvedeniu podľa poriadku uvádzania, prispôsobeného Konferenciou biskupov, a podľa osobitných noriem, ktoré ona vydala;
2. rodičia dieťaťa, ktoré má byť pokrstené, a takisto tí, ktorí prevezmú úlohu krstných rodičov, majú sa riadne poučiť o význame tejto sviatosti a o záväzkoch, ktoré s ňou súvisia; farár sa sám, alebo prostredníctvom iných má postarať, aby rodičia pastoračnými poučeniami, ba aj spoločnou modlitbou boli náležite pripravení, pričom zhromaždí na to viaceré rodiny, a kde je to možné, aj ich navštívi.

Kán. 855 - Rodičia, krstní rodičia a farár majú dbať na to, aby sa nedávalo meno, cudzie kresťanskému zmýšľaniu.

Kán. 856 - Hoci sa krst môže sláviť v ktorýkoľvek deň, predsa sa odporúča, aby sa spravidla slávil v nedeľu alebo podľa možnosti na Veľkonočnú vigíliu.

Kán. 857
§ 1. Okrem nevyhnutného prípadu vlastným miestom krstu je kostol alebo kaplnka.
§ 2. Má byť pravidlom, že dospelý má byť pokrstený vo vlastnom farskom kostole, dieťa však vo vlastnom farskom kostole rodičov, ak sa z oprávneného dôvodu neodporúča niečo iné.

KRSTENCI

Kán. 864 - Prijať krst je schopný každý človek a jedine človek, ktorý ešte nie je pokrstený.

Kán. 867
§ 1. Rodičia sú povinní postarať sa, aby deti boli pokrstené v prvých týždňoch; čím skôr po narodení, ba ešte predtým sa majú obrátiť na farára, aby požiadali o sviatosť pre dieťa a aby sa na ňu náležite pripravili.
§ 2. Ak sa dieťa nachádza v nebezpečenstve smrti, má sa bezodkladne pokrstiť.

Kán. 868
§ 1. Aby sa dieťa dovolene pokrstilo, je potrebné:
1. aby rodičia, aspoň jeden z nich alebo kto ich zákonne zastupuje, súhlasili;
2. aby bola opodstatnená nádej, že bude vychovávané v katolíckom náboženstve; ak taká nádej úplne chýba, má sa krst podľa predpisov partikulárneho práva odložiť, pričom sa rodičom vysvetlí dôvod.
§ 2. Dieťa katolíckych, ba aj nekatolíckych rodičov sa v nebezpečenstve smrti dovolene pokrstí aj proti vôli rodičov.

KRSTNÍ RODIČIA

Kán. 872 - Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvádzaní do kresťanského života alebo dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s ním súvisia.

Kán. 873 - Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka.

Kán. 874
§ 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
§ 2. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.