Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom

Novomestska Pieta„A tvoju dušu prenikne meč.“

Náš národ prešiel v dejinách cez rôzne druhy utrpenia: útlak národov, vojny a vpády Tatárov, Turkov i husitov, hlad, vysťahovalectvo, nezamestnanosť, komunistické prenasledovanie ....

Tak to vyjadruje aj známa slovenská báseň slovami: „O Váhu, Váhu striebropenný, tys svedkom mnohých utrpení... “Sme národ, ktorý bol malý, ohrozovaný, utláčaný, trpiaci - ale veriaci! Viera uchovala našu identitu.

Preto je nám blízko Sedembolestná, lebo ona tiež trpela pre Ježiša a zostala mu verná. Je útechou pre podobne trpiacich.

Panna Mária bola bezhriešna, ale nebola „bezbolestná“. Veľa trpela, lebo veľmi milovala Krista. Sv. Bernard o nej povedal: „Kopija na kríži zasiahla srdce Syna, ale on už vtedy netrpel, no Máriino srdce pod krížom áno. Meč bolesti ju prenikol.“

Láska bez bolesti tu na zemi neexistuje. Máme pokušenie volať láskou príjemné pocity. Svätý Otec Benedikt XVI. v encyklike Boh je láska hovorí: „Láska nie je iba pocit. Pocity prichádzajú a pocity odchádzajú.“Láska nie je iba o pocitoch, ale o rozhodnutí. Každé srdce, ktoré sa rozhodlo milovať, sa stáva oltárom tajných bolestí a zriekaní. Obeta je ochota prijať bolesť ako prejav lásky k druhej osobe, a to je najkrajší úkon človeka.

Únik do bezbolestného kresťanstva, ktoré je bez námah a obiet, zriekania, je omylom. Moderná konzumná spoločnosť ukazuje znaky odchodu od Boha. Mizne viera mnohých mladých, lebo si chcú „užiť“ a už ich nezaujíma, čo na to Boh. Majú svoju zábavu, svoj virtuálny svet, svoje konzumné túžby, živené reklamou.

Meč bolesti prenikol Máriino srdce vždy, keď trpel jej Syn a keď ho ľudia odmietli. Akým mečom bolesti zraňuje náš národ Máriino srdce v dnešnej dobe? Strata viery, mravná neviazanosť, málokto vstupuje do manželstva po čisto prežitej mladosti, rozvody, potraty, náboženská ľahostajnosť, presadzovanie sexuálnych zvráteností dokonca v legislatíve... Ale snáď každý z nás by mohol po dôkladnom spytovaní svedomia zostaviť tých svojich „sedem mečov“, ktorými uráža Božiu lásku.

Geniálny sochár Michelangelo Buonarotti sa nepodpisoval na sochy. Jedinou výnimkou je svetoznáma Pieta. Svoje meno vytesal do stuhy na hrudi Márie. Chcel tým vyjadriť, že chce byť na srdci bolestnej Matky. Uvedomoval si svoju hriešnosť. Jej príklad a láska mu pomáhala prijať zápasy a kríže búrlivého života a nakoniec nájsť zmysel utrpenia a vnútorný pokoj v Máriinom srdci.

Sedembolestná je našou hlavnou patrónkou, ochrankyňou. Jej sa zverme, keď nejako trpíme. Ona nás posilní a dá schopnosť premieňať bolesť na lásku a vytrvať s Ježišom aj pod krížom. Získame to cez modlitbu k nej a nasledovanie jej príkladu – vedome prinášať svoje ťažkosti ako obetu lásky pre Krista a odpovede na otázku utrpenia hľadať v Božom slove, z ktorého i Mária čerpala svoju nezlomnosť, vernosť a silu.

Blažej Čaputa, dekan-farár