Na Veľký Piatok - 25. marca 2016 o 10.00 sa uskutočnila Krížová cesta mestom, ktorú pri kaplnke svätého Ondreja dekan Blažej Čaputa otvoril krátkym príhovorom a úvodnou modlitbou.
Jednotlivých zastavení sa zúčastnili "putujúci" od malých detí v kočíku s rodičmi, rodičia s deťmi, mládež, dospelí a to i vo vyššom veku cez meditácie sprevádzané spevmi.
Nech milosrdný Pán odmení všetkých, ktorí pre duchovné dobro iných, sa obetovali a priblížili nám túto udalosť zo života nášho Pána Ježiša Krista a zúčastneným dá prežiť dotyk svojej milosrdnej lásky.
KRÍŽOVÁ CESTA MILOSRDENSTVA
Úvod
Mimoriadny svätý rok Milosrdenstva a pôstne obdobie nám poskytuje možnosť zamyslieť sa nad srdcom kresťanského života, ktorým je milosrdná láska. Očakávame veľkonočnú radosť na ceste sprevádzanej modlitbou, zriekaním sa svojej vôle a konaním skutkov lásky, odpúšťaním a zmierením sa s ľuďmi i s Bohom. Veľká noc je slávnosťou Božieho Milosrdenstva, kedy náš Pán vo svojom utrpení a smrti vylial na nás plnosť svojich milostí. Venujme v tomto čase vďačnú pozornosť a lásku nášmu Bohu a s pápežom Františkom vzývajme jeho meno, ktorým je Milosrdenstvo.
Na tejto krížovej ceste chceme sprevádzať trpiaceho Krista a zároveň precítiť silu jeho slov povedaných svätej Faustíne, apoštolke Božieho Milosrdenstva. Vyprosujme si prítomnosť Svätého Ducha, ktorý v nás vybuduje nové srdce, citlivé, ochotné a odpúšťajúce podľa Ježišovho vzoru. Bože, náš dobrý Otče, zahrň celý svet a vylej svoju milosť na nás cez milosrdné srdce Ježiša.
1. zastavenie: Ježiša odsudzujú na smrť
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom spútaného Ježiša čakajúceho na rozsudok je povraz. Tu však nebol zviazaný obyčajný väzeň, ale Boží Syn pokorne prijímajúci odsúdenie, aby nám vrátil slobodu Božích detí. Dokážeme aj my s pokorou prijať súdy druhých o nás, situácie i ťažkosti života prichádzajúce z Božej vôle pre naše posvätenie?
Nenávistné volanie kňazov a davu znelo: „Ukrižuj ho!“ Pilát podľahol a vyniesol rozsudok smrti. Z lásky k Tebe som to prijal ticho a odovzdane do Otcovej vôle. Bol som tvojím majstrom – som – a budem. A ty sa usiluj, aby sa tvoje srdce pripodobnilo môjmu pokornému a tichému srdcu. Všetko, čo ťa stretne, znášaj pokojne a trpezlivo. V trpezlivosti je ukrytá najväčšia sila. Trpezlivosť vždy vedie k víťazstvu, aj keď nie ihneď. To víťazstvo sa ukáže až po rokoch. Nebráň sa, keď bude na teba padať všetko zahanbenie a ty budeš nevinný. Dovoľ triumfovať druhým. Neprestaň byť dobrý, keď zbadáš, že zneužívajú tvoju dobrotu. Keď to bude potrebné, ja sám sa ťa zastanem. Buď vďačný i za moju najmenšiu milosť, lebo vďačnosť ma pobáda dávať ti nové milosti.
Ježišu, Ty si so mnou vždy, keď mi niekto ubližuje, keď ma posudzuje priateľ, keď sa sklamem v láske, keď nenájdem pochopenie v rodine, keď som sám a táto samota je bolestná ako smrť. Ježiš ma miluje, aj keď nenájdem lásku v žiadnom ľudskom srdci. Toto je to odsúdenie na smrť. Zapríčiňujeme ho všetci tým, že nemilujeme vždy a každého. Vďaka, Pane, že ma miluješ vždy a záleží ti na všetkých. Daj aby bolo v našich srdciach viac lásky ako odsúdenia.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
2. zastavenie: Ježiš berie na seba kríž
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Ťažké bremeno na Ježišových pleciach symbolizuje klát dreva. Prijíma ho za nás slobodne a ochotne. V bremene jeho kríža je sčítaná váha každého nášho hriechu. Ako si my na plecia kladieme svoje kríže? Ako sa staviame k prijatiu toho, čo nie je ľahké?
Zobral som svoj kríž na plecia, aby som ti ukázal cestu. Neboj sa niesť svoj kríž, ja ti pomôžem. Len ma nikdy nepopúšťaj. Objím kríž spolu so mnou, aby si vládal objať všetkých bratov a sestry a tým sa zasvätiť mojej nekonečnej láske. Dokážeš veľa, ak sa celkom odovzdáš do mojej vôle a povieš: Nie ako ja chcem, ale ako Ty. Vedz, že tieto slová povedané z hĺbky srdca v jednom okamihu vynášajú dušu na vrchol svätosti. V takej duši mám zvláštne zaľúbenie. Nech ti stačí, že ja ťa milujem a chápem vo všetkej biede a úbohosti.
Ježišu, som tebou milovaný, milovaná. To je síce pekné, ale ja to necítim! Láska predsa napĺňa človeka šťastím, vyčarí úsmev na tvári. K milovanej osobe sa stále vraciaš. No Teba nevidím. Niekedy si však uvedomím, že dostávam veľa vecí úplne nezaslúžene. Daroval si mi život a veľa ráz ma niekto obdaruje úsmevom či malou pozornosťou, ktorá mi urobí radosť. Nesieš môj kríž, cítiš moje bolesti, dotýkajú sa Ťa moje starosti a poznáš moje nezmyselné túžby. Si stále so mnou. Si so mnou aj vtedy, keď potrebujem pomoc. Pane, pomôž mi aby som sa neodvracal od toho, kto potrebuje pomôcť s krížom.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
3. zastavanie: Ježiš prvý raz padá pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom Ježišovho pádu, ktorý znásobili kruté údery vojakov, je remeň. Jeho bolestné rany spôsobili Božiemu Synovi aj poníženie. Nebolo to však len práskanie remeňa, viac bolia rany nelásky a hnevu. Nie sú šľahmi remeňa pre druhých moje slová, pohľady, gestá, skutky?
Pod ťarchou kríža padám na zem a zostávam verný až do konca v plnení vôle Otca: “Nie čo ja chcem, ale čo Ty, Otče.“ Buď verný aj ty. Neponáraj sa do svojej biedy, keď ťa ťaží hocaký hriech, hocijaká ťarcha. Radšej pozeraj do môjho srdca plného dobroty a usiluj sa o tichosť a pokoru. Buď milostivý voči druhým, ako som ja voči tebe. Moje Milosrdenstvo je viac ako spravodlivosť. Keď pocítiš, že tvoje sily slabnú, prichádzaj k prameňu Milosrdenstva, ktorým je svätá spoveď, aby som ťa unaveného životom napojil, občerstvil a obmyl rany po hriechu. Len láska je to, čo potrebuješ pre život. Spomeň si na lásku a všetko v tebe ozdravie.
Pane, toto zastavenie sa dotýka priamo mňa. Nemôžem sa obzrieť a hľadať vinníka inde, ale nájsť odvahu pozrieť sa na seba. Ja som zlyhal, spáchal som hriech. Pri slove hriech sa dnes ľudia väčšinou pousmejú. Hriech sa snažíme nejako ospravedlniť, ale len dovtedy, kým sa ho dopúšťame sami. Keď sa dotýka nás, vtedy je to nespravodlivosť. Hriech je vždy nedostatkom lásky voči Bohu, sebe a blížnemu. Je zahanbujúce a smutné dívať sa na seba ako na človeka neschopného lásky. Nedokážem milovať a túžim po tom, aby som bol milovaný. Pane, Ty mi neodoprieš lásku. Denne Ťa zrádzam, nevšímam si Ťa v ľuďoch. Pomôž mi premáhať môj hriech láskou a milosrdenstvom.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
4. zastavenie: Ježiš sa stretáva so svojou Matkou
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Dobrotu matky, ktorá sa dáva ako pokrm pre svoje deti, symbolizuje chlieb. Chlieb a lásku matky potrebuje každý človek, a mal ju aj Boží Syn. Na krížovej ceste sa však Mária stala chlebom utrpenia obetovaného za nás všetkých. Viem si vážiť a ceniť materstvo? Viem každej matke prejaviť vďačnosť a úctu?
Stretávam sa so svojou matkou. Môj kríž je aj jej krížom, moje pokorenie a verejné zneuctenie je aj jej ponížením a zneuctením. Ona trpela spolu so mnou. Posielam aj tebe zrkadlo mojej čistoty – moju Matku. Ona ti pofúka každú ranu a bôľ, aby si nikdy nepovedal, že ti je smutno a že nemôžeš nájsť cestu ku mne. Je tvojou Mamou z nepochopiteľného Božieho Milosrdenstva. Najmilší si jej vtedy, keď verne plníš Božiu vôľu, veríš v moju dobrotu a vo všetkom sa na mňa spoliehaš. Vtedy ťa obdarúvam svojou dôverou a dávam ti všetko, o čo prosíš. Buď teda odvážny, neboj sa zdanlivých prekážok, ale upieraj svoj zrak na moje umučenie a dôveruj Milosrdenstvu.
Pane, keď sa zahľadím na seba, vidím hriešnika, toľko zla a tak málo lásky. Mne samému je ťažko prijať svoju úbohosť. Ty, Pane, mi prichádzaš na pomoc. Posielaš mi do cesty ľudí, ktorí ma milujú. Niekedy žasnem nad tým, akej láskavosti a dobroty sú schopní. Moja mama, otec, brat, sestra alebo priateľ. Cez nich mi po kvapkách dávaš svoju lásku. Pane, Ty si pôvodca lásky. Dávaš ju mladým ľuďom, deťom i rodičom, zrelým ľuďom. Pane, prosím Ťa, aby v našich srdciach bolo veľa lásky. Vyber si srdcia, ktoré chcú patriť len Tebe. Daj, aby si bol milovaný.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
5. zastavenie: Šimon z Cyrény pomáha Ježišovi niesť kríž
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom pomoci a spolupatričnosti v ťažkostiach je batoh. Hoci môže byť ošúchaný a opotrebovaný, dôležitý je úmysel srdca, s ktorým je balený aj nesený. Šimonova cesta s bremenom kríža vedľa Ježiša sa iste dotkla obidvoch sŕdc. Preskúmajme svoju ochotu niesť druhým s láskou ich bremená.
Šimon najskôr nechcel ísť vedľa mňa, hrbiac sa pod ťarchou, hoci bol pri mne celkom blízko. Život na zemi je boj o moje kráľovstvo. Ale neboj sa, nie si sám. Ja ťa vždy podopieram. Hoci opustenosť je bolestná, ja ti ju osladzujem. Hoci slabosť je veľká, ja ju premieňam na silu. Tak sa opri o moje rameno a bojuj. Miluj, odpúšťaj, zachraňuj a privádzaj ku mne každú vyprahnutú dušu. Vezmi si nádobu dôvery a načieraj z prameňa života. Mysli zvlášť na duše, ktoré nedôverujú mojej dobrote. Žiadaj veľa, lebo mojou túžbou je veľa dávať. Tým si otváraš srdce pre moje Milosrdenstvo, ktoré túži v tebe pôsobiť.
Pane, kto má v srdci lásku, chce ju prejaviť aj navonok. Láska otvára oči, dáva pozor, aby neuniklo nič, čo môže druhého potešiť. V našom živote sú stretnutia, pri ktorých sa cítime prijatí, dôležití, že iní sú tu pre nás. Po takýchto chvíľach sa ešte dlho cítime obdarovanými. Stretli sme totiž v týchto ľuďoch Krista. A v nás ostáva túžba podobať sa mu, mať srdce plné lásky pre každého, s kým sa stretneme. Stretnutie Šimona s Ježišom bolo možno podobné mojim stretnutiam s ľuďmi, v ktorých som Ježiša rozpoznal. On pocítil Ježišovu lásku. Vedel, že Ježiš je tu pre neho, že nesie aj jeho kríž. Ježiš ho naučil milovať.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
6. zastavenie: Veronika podáva Ježišovi šatku
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom nežnej starostlivosti o trpiaceho je šatka s obrazom Kristovej tváre. Vďaka Veronike vieme, že tvár Ježiša sa zjavuje pri skutkoch nezištnej lásky. Odráža aj môj každodenný život obraz Božej tváre? Kto ju môže na mne vidieť?
Čo ste učinili jednému z týchto mojich najmenších bratov a sestier, mne ste urobili. Veronika to pochopila. A ja vtláčam svoje črty na každý skutok milosrdenstva podobne ako na ručník Veroniky. Maj veľkú lásku k tým, ktorí ti spôsobujú bolesť; rob dobre tým, ktorí ťa nenávidia. Či máš lásku, spoznáš tak, že po nepríjemnostiach nestratíš pokoj, ale modlíš sa za tých, od ktorých si zakúsil bolesť a želáš im dobro. Vedz, že všetko dobré, čo urobíš bratom či sestrám, prijímam tak, ako by si to urobila mne. Som pre teba Milosrdenstvo samo. Prosím, obetuj mi svoju biedu a nemohúcnosť. Tým potešíš moje srdce. A ponor sa celý do môjho Milosrdenstva s veľkou dôverou.
Pane, chcel by som vykročiť na cestu lásky. Milovať aj vtedy, keď nebudem milovaný. Je to však cesta pre ľudí silných, odvážnych. Pôjdem proti prúdu, možno ma vysmejú. Má láska najvyššiu hodnotu? Nie peniaze, autá, kariéra, úspech? Mnohí sa ženú za týmito hodnotami a aj sa medzi nich môžem zaradiť. Môže ma však niečo z toho urobiť trvalo šťastným? Odpoveďou sú mi sklamaní ľudia.
Pane, ja sa Ti priznávam. Túžim po láske; bez nej nemá nič cenu. Pošli mi do cesty Veroniku – človeka, ktorý miluje a nebojí sa lásku prejaviť. Daj, nech som aj ja pre iných Veronikou, aj keď budem v zástupe bezcitných a ľahostajných ľudí.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
7. zastavenie: Pán Ježiš druhý raz padá pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Tvrdé pády vysileného Ježišovho tela na zem symbolizuje dlaždica. Je časťou ulice, po ktorej chodíme so svojimi radosťami i starosťami, no Niekto na ňu bolestne padá, aby to všetko vykúpil. Ježiš sa krčí padnutý na dlažbe, aby sme my nepadali. Uvedomujem si, akú cenu a dôsledky majú moje pády? Snažím sa z nich dosť rýchlo vstať?
Padám od vysilenia, spôsobeného preťaženosťou. Padám z vôle Otcovej, ale aj z vlastnej, aby si ty vstal. Neboj sa, dieťa moje, svojho Spasiteľa. Niet biedy, ktorá by sa mohla porovnávať s mojím Milosrdenstvom, ani moje Milosrdenstvo nemôže bieda vyčerpať, lebo dávaním sa zväčšuje. Neutekaj teda odo mňa, vstúp do rozhovoru so mnou, aby som ti mohol povedať slová odpustenia a zasypať ťa svojimi milosťami. Vedz, že pri každej svätej spovedi vplýva na tvoju dušu krv a voda z môjho srdca, uzdravuje a oslobodzuje ťa. Čím viac mi dôveruješ, tým viac dostaneš, lebo ja sa o teba starám.
Pane chceš, aby som miloval. Ja však nevládzem. Ani neviem ako, a začnem posudzovať, nadávať a nemôžem uveriť, že si pri mne. Nevidím východisko a u teba nehľadám pomoc. Sklamal som Ťa. Nepriznal som sa k Tebe. Možno som sa aj hanbil povedať, že si tu, aby sme Teba prosili a nehľadali len svoj prospech. Ježišu, viem ísť za Tebou do chrámu, ale v škole, v zamestnaní, na ulici, v rodine Ťa nevidím. A Ty si všade. Miluješ tých, čo sú v chráme na kolenách, aj tých chorých z alkoholu a beznádeje, čo sedia v bare. Pane, ja to chcem ešte skúsiť. Odpusť mi a pomôž mi vstať z hriechu. Chcem Ti prejaviť svoju lásku a milovať Ťa aj v tých, čo Ťa nepoznajú.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
8. zastavenie: Ježiš teší a napomína plačúce ženy
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom pravdivého pohľadu na seba a svojich blízkych je album s fotografiami. Ako scény na fotografiách oživujú našu pamäť, nemali by sme zanedbávať aj pamäť duše - svoje svedomie. Potrebuje očistenie slzami ľútosti, ako hovorí aj Ježiš ženám. Ako je to s mojím priznaním si viny a pokorou pri práci na sebe?
Neplačte nado mnou, ale plačte nad sebou a nad svojimi deťmi. Nemožno ostať len na povrchu zla, ale treba preniknúť ku koreňu, k jeho príčinám. Dieťa moje, vedz, že najväčšou prekážkou na ceste svätosti je znechutenie a bezdôvodný nepokoj. Ony ti odoberajú možnosť cvičiť sa v cnosti. Podráždenosť a znechutenie je ovocím tvojej vlastnej lásky. Snaž sa o to, aby na mieste tvojej lásky mohla kraľovať moja láska. Pokornú dušu zalievajú prúdy milostí. Pyšná vždy zostáva v biede a núdzi, lebo milosť sa od nej odvracia. Ak tvoja dôvera bude veľká, moja štedrosť bude bezhraničná.
Pane, mám priateľa a on neverí. Hovorí, že neexistuješ a mne je z toho smutno. Plakal by som nad sebou, lebo som za to zodpovedný. Nestretol Ťa vo mne. Keby som Ťa vo všetkom nasledoval, keby som miloval tak ako Ty, spoznal by Ťa v mojom živote. Ja sa však nelíšim od ostatných. Rozdiel je len v tom, že chodím do kostola. Som prítomný na obetnej hostine, ktorá ma má posilniť a premeniť a ja neprijímam tento pokrm. Pane, odpusť mi! Chcem sa zmeniť. Pomôž mne aj môjmu priateľovi. Daj nám zakúsiť, že život s Tebou je plný radosti a nádeje. Daj mi, Pane, väčšiu vieru a urob ma láskavým, silným, pozorným a vnímavým na slzy.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
9. zastavenie: Ježiš tretí raz padá pod krížom
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom stravovania seba samého až do krajnosti je horiaca svieca. Stala sa jedinečným symbolom Krista, ktorý nám dal v utrpení celého seba, aby sme pocítili teplo a svetlo lásky. Pád pod Kalváriou na hranici jeho vyčerpania nás učí, že má cenu darovať všetko. Dávam niečo zo seba aj ja, aby druhí okolo mňa mali viac svetla a tepla?
Uponížil som sa a stal som sa poslušným až na smrť. Každé zastavenie na tejto ceste je jedným znakom poslušnosti a pokory, aby som ťa zachránil. Vidíš, čím si sám zo seba. Príčinou tvojich pádov je, že sa príliš spoliehaš na seba a málo sa opieraš o mňa. Ale nech ťa to nezarmucuje, veď som tu ja - Boh Milosrdenstva. Tvoja bieda nevyčerpá odpustenie. Odkry mi všetky rany svojho srdca. Ja ich vyliečim a tvoje utrpenie sa stane prameňom tvojho posvätenia. Dôveruj a prichádzaj ku mne po odpustenie, lebo ja som vždy pripravený urobiť to. Koľkokrát ma o to poprosíš, toľkokrát oslavuješ moje Milosrdenstvo.
Pane, som na zemi. Aj som sa namáhal, chcel som zvíťaziť nad hriechom, ale ten premohol mňa. Najradšej by som nevstal. Milovať je ťažko. Cítim sa neschopný a nehodný lásky. Ak tu ostanem ležať, bude to moja smrť. Budem človekom večne namrzeným, zlým, na ťarchu sebe i ostatným. Bože, zachráň ma! Nájdi vo mne to, čo iní nevidia, a miluj ma. Pomôž mi, nech ma hriech od Teba nevzďaľuje, ale naučí väčšej láske. Daj, aby ma moje pády viedli k súcitu s pádmi blízkych. Nauč ma Pane, odpúšťať vždy a každému. Chráň ma od pýchy, že som lepší ako iní. Nie som. No láska zakrýva množstvo hriechov.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
10. zastavenie: Ježiša vyzliekajú zo šiat
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom krásy a dôstojnosti ľudského tela spojeného s dušou je biela ľalia. Ježišovi vzali aj to posledné, no jeho svätú nevinnosť mu vziať nemohli. Pozrime sa, stojaci vedľa Krista bez šiat, na farbu a výzor kvetu našej duše i tela. Ako vyzerá náš obraz človeka a kresťana? A čo moja nevinnosť?
Ľudské telo sa dá rôznymi spôsobmi potupiť. Vtedy som povedal: Hľa, prichádzam, aby som plnil tvoju vôľu, Bože. Keby si vedel, akú veľkú cenu má jeden skutok čistej lásky ku mne, zomrel by si od radosti. Hovorím to preto, aby si sa ustavične spájal so mnou skrze lásku, lebo je to cieľ tvojho života. Pamätaj, že čistá duša je pokorná. Keď sa pokoruješ a skláňaš seba predo mnou, vtedy ťa prenasledujem svojimi milosťami. Používam všemohúcnosť, aby som ťa povýšil. Tvoja nedokonalosť sa predo mnou stráca. Keď vidím tvoju lásku a pokoru, nič nestrácaš, ale veľa získavaš. Potom v tebe kraľujem ako v nebi.
Pane, mám priateľa, alebo mal som. Veril som mu, povedal to, čo iní nemali počuť. Sľúbil, že si to nechá pre seba. Nenechal. Bolí to. Cítim sa nahý. Veľmi mi ublížil. On možno ani netuší, ako. Ježišu, chcel by som konať tak, aby som sa nebál odhalenia, chcel by som myslieť tak, aby moje myšlienky boli čisté, aby som o iných zmýšľal úctivo. Som zodpovedný za všetko, čo robím v skrytosti i verejne. Daj aby ma nemohlo zraniť stŕhanie šiat, odkrytie toho najvnútornejšieho. Pane, Ty chceš, aby som žil vo svetle pravdy a lásky. Pomôž mi, aby som na Teba myslel počas dňa; na to, že pred Tebou nemôžem nič zahaliť, ukryť.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
11. zastavenie: Ježiša pribíjajú na kríž
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Klince a kladivo sú symbolmi využitia ľudských nástrojov na zabitie božieho Syna. Človek obdarený rozumom od Boha chce zničiť svojho láskyplného Stvoriteľa a Pána. Ježiš však tento strašný spôsob smrti vedome premieňa na našu spásu. Spomeňme si na jeho prebodnuté údy, keď budeme chcieť dať prednosť hriešnej príjemnosti pred láskou k ľuďom i k Nemu.
A ja, keď budem pozdvihnutý zo zeme, všetkých pritiahnem k sebe. Moje Milosrdenstvo je väčšie než tvoja bieda aj bieda celého sveta. Kto môže zmerať moju dobrotu? Kvôli tebe som zostúpil z neba na zem, kvôli tebe som dovolil, aby ma pribili na kríž, kvôli tebe som dovolil kopijou otvoriť svoje srdce a otvoril som ti prameň Milosrdenstva. Prichádzaj teda a načieraj milosti z tohto prameňa nádobou dôvery. Skrúšené srdce nikdy neodmietam. Aká drahá je mi tvoja duša. Do dlaní som si ťa vryl. A ty si vryl hlbokú ranu do môjho srdca.
Pane, už som si zvykol na tento obraz si pribitý na kríži. Nekonečná láska sa vydá do rúk ľudí a robí tak dodnes. Stáva sa kúskom chleba s ktorým môžeme rôzne naložiť. Koľkokrát si prišiel do môjho srdca a ja som Ťa odsúdil na samotu. Prijal som Ťa, aby som Ťa pribil na kríž. Pane, ja Ťa veľmi potrebujem. Potrebujem tvoju obetu, nezištnosť, pokoru a slabosť i Tvoju veľkosť. Len Ty mi môžeš pomôcť stať sa chlebom pre ľudí. Vďaka Pane, že ma miluješ aj keď Ťa nemilujem, že sa uspokojíš s mojou túžbou milovať Ťa. U Teba je viac trpezlivosti ako súdu, viac bezmocnosti ako moci, viac slabosti ako sily, viac bláznovstva kríža ako slávy sveta.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
12. zastavenie: Ježiš zomiera na kríži
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom prúdu Krvi a vody, ktoré vytiekli z Ježišovho boku v hodine milosrdenstva na kríži, je červená a bledá stuha. Pán dokonal všetko a dal nám najvzácnejší dar - milosrdnú lásku povolávajúcu k pravému životu. Milosrdenstvo od Boha však môžeme prijímať, len keď ho sami preukazujeme iným. Vážime si dar odpustenia, za ktoré Ježiš zaplatil tú najvyššiu cenu? Snažíme sa aj my byť milosrdní? Ste vo mne, v ukrižovaných rukách otvorených na objatie. Som svätý a nemôžem mať v tebe záľubu, keď ťa poškvrňuje hriech. Ale keď ľutuješ, moja štedrosť, ktorú mám voči tebe, nemá hraníc.
Moje Milosrdenstvo ťa zahŕňa a ospravedlňuje. Zabúdam na horkosť, ktorou si napájal moje srdce a teším sa z tvojho návratu. Ale najviac ma zraňuje nedôvera v moju dobrotu. Je bolestnejšia ako všetky tvoje hriechy. Čo ťa presvedčí o mojej láske, ak nie moja smrť? Ako veľmi túžim zjednotiť sa s tebou. Vedz, že keď prichádzam vo svätom prijímaní do tvojho srdca, mám ruky plné milostí a túžim ti ich dať. A ako ma bolí, keď si ich nevšímaš, ponechávaš ma samého a zaoberáš sa ničím iným.
Pane, neviem, koľko času mám pred sebou. Ako mám prežiť svoj život, aby som vo chvíli smrti neľutoval uplynulý čas? Povedal si, že ak stratíme svoj život pre Teba, nájdeme ho. Dať život Tebe... Ježišu, Ty chceš všetko! Aká malá je moja viera, keď váham položiť svoj život do Tvojich rúk. Dávam ho predsa do rúk Lásky. Pane, dal si mi dar slobody. Môžem sa ti vzoprieť a Ty ma necháš odísť. Prosím Ťa teda: Vezmi si moju slobodu. Chcem sa vydať celý Tvojej láske. Dávam Ti svoj život. Chcem ho stratiť. Buď mojou odmenou.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
13. zastavenie: Ježiša skladajú z kríža
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Symbolom súcitného i zraneného srdca matky, ktoré miluje až za hrob, je táto tmavá deka. Mária s mŕtvym Synom v náručí ho ako dekou prikrýva nežnou láskou. Prijíma vôľu Otca, aj keď bolí. Všetky matky tak robia pri utrpení svojich detí. Skúsme sa nechať preniknúť súcitom a pokorou, mlčky prítomnou v utrpení. Chceme prijímať od Boha aj bolesť?
Moje utrpenie na tejto zemi sa skončilo. Ale nechcem ťa nechať samého. A tak som zanechal seba vo Sviatosti Oltárnej, lebo som chcel byť stále s tebou. Tu je príbytok môjho Milosrdenstva, tu je liek na tvoje choroby. Chcem ťa zasypávať svojimi milosťami a prejavovať zázrak môjho Milosrdenstva na tebe, aj keby si bol najväčším hriešnikom. Milujem ťa, aj keby ľudsky povedané, nebolo pre teba vzkriesenia a všetko bolo stratené. Čím väčšia je tvoja bieda, tým máš väčšie právo na moje Milosrdenstvo. Stačí s vierou pristúpiť ku kňazovi, povedať úprimne o svojej biede a prejaví sa na tebe zázrak môjho Milosrdenstva. Od dôvery závisí tvoje oslobodenie a uzdravenie.
Pane, vidím, že v mojom živote je kríž. Máva rôznu podobu: je to choroba, bolesť z nedostatku lásky, bolesť nad sebou, nad svojou úbohosťou. Môžem kríž zložiť? Môžem sa vyhnúť bolesti? Vďaka Tebe sú v mojom živote krásne chvíle, keď sa môžem tešiť z krásy stvorenia a lásky ľudí. A v Tebe mám nádej, že ma raz z kríža zložíš. Môj život prejde do radosti. Spočinie v náručí lásky. Tam mi už nikto neublíži. Nedotkne sa ma žiadna bolesť. Myslím na Teba nie ako ukrižovaného, ale osláveného Krista.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
14. zastavenie: Ježiša vkladajú do hrobu
Klaniame sa Ti, Kriste, a dobrorečíme Ti.
Zrno je symbolom odumretia v zemi, z ktorého vzíde nový život. Ježiš to sám o umieraní a odovzdávaní života povedal. Pri kontakte so smrťou nás Pán pozýva usporiadať si základné hodnoty života. Pre čo; pre koho žijeme? Prijímam Ježišovu ponúknutú nádej na šťastnú večnosť? Sme ochotní prijať aj kríž, keď sa do nej túžime dostať?
Smrť, kdeže je tvoje víťazstvo? Ja som premohol smrť. A tak všetci, ktorí upriete svoj zrak k môjmu hrobu, žite v nádeji zmŕtvychvstania. Ešte nie si vo vlasti, tak choď – posilnený mojou milosťou – a bojuj o moje kráľovstvo v ľudských dušiach. Bojuj ako kráľovské dieťa a pamätaj, že dni vyhnanstva prejdú rýchlo a s nimi aj možnosť zbierať zásluhy pre nebo. Očakávam od teba veľa duší, ktoré budú po celú večnosť oslavovať moje Milosrdenstvo. Aby si mohol náležite odpovedať na moje volanie, prijímaj ma každý deň vo svätom prijímaní – ono ti dá silu. Buď vždy milosrdný. Miluj všetkých z lásky ku mne, hoci aj nepriateľov, aby sa mohlo v celej plnosti odrážať v tvojom srdci moje Milosrdenstvo.
Pane, pri tomto zastavení nechcem dlho ostať. Smrť nie je koniec života. Keby som mal na svoj život pozerať s touto perspektívou, bol by som veľmi úbohý. Vo mne je túžba po živote a Ty, Ježiš, moju túžbu naplníš. Stal si sa človekom, umrel si a bol si pochovaný, aby si ma presvedčil o svojej láske a ubezpečil, že máš pre mňa pripravené miesto v nebi. Pane, posilni moju vieru vo večný život. Daj mi lásku, aby som miloval a mohol prísť do spoločenstva milujúcich.
Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami.
Záver
My sami, čo máme prvotiny Ducha, aj my vo svojom vnútri vzdycháme a očakávame adoptívne synovstvo – vykúpenie svojho tela. Lebo v nádeji sme spasení. Ale nádej, ktorú možno vidieť, nie je nádej. Lebo kto dúfa v niečo, čo vidí? Ale ak dúfame v niečo, čo nevidíme, trpezlivo to očakávame. Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti. Lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba. A sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži, že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.
Ďakujeme Ti, Pane Ježišu Kriste, za tvoje úžasné Milosrdenstvo. Lebo ono je živým ohňom veľkej Lásky. A keď sa k nemu úprimne priblížime, strácajú sa naše biedy, hriechy a zlosti. Ďakujeme Ti, že si nám zjavil Otca Milosrdenstva a poslal Ducha Lásky a Pravdy.
Amen.