Každý z nás už počul tóny vylúdené z tohto kráľovského hudobného nástroja. Jeho počiatky siahajú do dávnej minulosti, kedy sa prvý krát objavil približne pred 2000 rokmi v starovekom Egypte. V priebehu rokov sa postupne rozširovalo jeho používanie, samozrejme aj v rámci „starého kontinentu“.
Organ v začiatkoch svojho používania vôbec nedosahoval veľké rozmery. Práve naopak, disponoval počtom píšťal, ktoré by sme spočítali na prstoch jednej ruky. Postupom času, samozrejme dlhodobým vývojom a modernizáciou ľudstvo dospelo k tomu, aby dokázalo postaviť také nástroje, aké sú známe našim generáciám.
A práve vďaka Cirkvi sa toto všetko mohlo uskutočniť. Latinská Cirkev si organ osvojila a určila, aby bol používaný na sprevádzanie spevov počas liturgických slávení. „Organ je vôbec prvý a najstarší nástroj európskej kresťanskej duchovnej hudby a práve v jej úlohe sa rozvinul k svojej dokonalosti“. /SLK, 1985 - LS I/ Práve organ bol tým pravým hudobným nástrojom, ktorý bol najvhodnejší pre latinskú liturgiu a jej obohatenie. „Píšťalový organ nech je v latinskej Cirkvi vo veľkej úcte ako tradičný hudobný nástroj, ktorého zvuk vie dodať cirkevným obradom obdivuhodný lesk a mohutne povznáša myseľ k Bohu a k nebeským veciam.“ /Pavol VI., 1963 - SACROSANCTUM CONCILIUM, čl. 120/
Týmto darom bol obdarený aj náš chrám. Súčasný nástroj nášho kostola, tak ako ho poznáme dnes, je už tretím organom, ktorý bol postavený na západnej empore. Podľa zdrojov, v roku 1788 bol postavený bratmi Pažickými organ so 6 „mutáciami“ za 500 zlatých. Z tohto obdobia by mala pochádzať prospektová časť organovej skrine, vyhotovená v barokovom slohu. Tento prvý nástroj v rokoch 1865-66 prešiel prestavbou, ktorú vykonal uznávaný brezovský majster, Martin Šaško. Organ mal vtedy už dva manuály s pedálom a približne 20 registrov.
Počas pohnutých rokoch po II. svetovej vojne, keď bolo všetko neisté, vtedajší správca Prepozitúry, Dr. Kamody, aby zhodnotil finančné prostriedky prepošstva, objednal vo firme RIEGER-KLOSS Krnov nový organ. Stavba tohto nástroja započala v roku 1950 pod opusovým číslom 3115. Pôvodný, skoro 100 ročný nástroj bol demontovaný a dodnes nevieme, ako bolo s ním naložené. Zo starého organu bola zachovaná len vzácna prospektová časť organovej skrine a tá bola následne zapracovaná do nového organu a prispôsobená novej dispozícii a jeho umiestneniu. Pre značne zväčšený obsah nového organu, bol potrebný zásah aj do architektúry prepoštského kostola. Empora na západnej štítovej stene musela byť zväčšená o dvojnásobok svojej vtedajšej šírky. Po mesiacoch výroby v závode v Krnove sa nástroj staval už na mieste jemu určenom, na chóre nášho chrámu. Tak mohol byť v 50-tych rokoch minulého storočia skolaudovaný nový nástroj s pneumatickou traktúrou a kuželkovými vzdušnicami. Organ mal už tri manuály, jeden pedál, 52 registrov, dva žalúziové stroje, zvonkohru, crescendový valec, tri voľné a dve pevné kombinácie a tri kožené mechy pre zásobovanie organa vzduchom. Svojím rozsahom sa právom môže radiť medzi najväčšie nástroje na Slovensku.
V súčasnosti má tento nástroj už „60-tku“ za sebou. Pred 30 rokmi sa robili na ňom rekonštrukčné a kozmetické úpravy, no nástroj tohto typu je veľmi poruchový, s čím sa musia boriť aj súčasní organisti. K dnešnému dňu nedokážeme používať približne 50% registrov, nemôžeme využívať jazykové registre pre značnú rozladenosť nástroja, nemôžeme používať potrebné funkcie tohto nástroja, aby sa dosiahol požadovaný efekt z hry, máme veľké percento nereagujúcich tónov a pedálov. Skrátka, dnes sa organ nachádza v takom stave, ktorý možno považovať za havarijný. Na jeho opravu a potrebnú úpravu, ktorou by sme predišli v budúcnosti súčasným problémom, je potrebný veľký finančný obnos. My však máme stále nádej, že náš organ opäť zaznie v plnej kráse.
Novomestský organ bol a aj je svojou veľkosťou, farebnosťou a možnosťami veľmi zaujímavým hudobným nástrojom. V minulosti na ňom koncertovali veľké osobnosti organovej hudby na Slovensku. Preto veríme, že najlepší organisti Slovenska budú môcť opäť v novomestskom kostole koncertovať.
Na záver si dovolím uviesť jednu myšlienku, ktorú vyslovil ostravsko-opavský biskup, Mons. František Lobkowicz, pri posvätení zrekonštruovaného organu v Ludgeřovicích: „Je to Váš organ! Áno je Váš! Navždy bude spievať Vaším dychom a spolu so zvonmi tohto chrámu v ňom budete počuť tlkot Vašich sŕdc!“
Martin Petrek - organista