1. Predpokladom cirkevného pohrebu je skutočnosť, že zomrelý patril do Cirkvi – bol pokrstený ako kresťan katolík a zomrel v spoločenstve s cirkvou (nebol exkomunikovaný, nevystúpil z Cirkvi).
2. Pred nahlásením pohrebu na Farskom úrade pozostalí v Pohrebnej službe dohodnú termín pohrebu. Pochováva sa obvykle v pracovné dni, v poobedných hodinách o 12.30 a 14.00 h.
3. Na Farský úrad prineste List o prehliadke mŕtveho, ktorý vystavil lekár a je potvrdený matričným úradom. Tu sa dohodne, či okrem pohrebných obradov chcete za zosnulého obetovať aj pohrebnú sv. omšu.
4. Ak bude aj rozlúčkový príhovor, rečníka si zaobstarajú pozostalí. Pri nahlasovaní pohrebu to treba oznámiť. Rečník sa pred pohrebným obradom skontaktuje a dohodne s kňazom.
5. Pohrebné obrady sú doprevádzané spevom. Organistu - spevákov dohodne kňaz. Ak chcú mať pozostalí Dychovku, tú si zaobstarajú sami.
6. Odporúča sa, aby za zosnulého bola slávená sv. omša po jednom roku od úmrtia (výročná). Do jedného úmyslu sv. omše možno spojiť aj viacero zosnulých (napr. za zosnulých rodičov, starých rodičov z oboch strán...).
Kán. 1184 - § 1. Ak pred smrťou neprejavili nijaké znaky pokánia, cirkevné pohrebné obrady treba odoprieť:
1. všeobecne známym apostatom, heretikom a schizmatikom;
2. tým, ktorí si zvolili kremáciu vlastného tela z dôvodov, ktoré odporujú kresťanskej viere;
3. iným zjavným hriešnikom, ktorým nemožno priznať cirkevné pohrebné obrady bez verejného pohoršenia veriacich;
§ 2. Ak sa vyskytne nejaká pochybnosť, treba sa poradiť s miestnym ordinárom a držať sa jeho úsudku.
Kán. 1185 - Komu boli odopreté cirkevné pohrebné obrady, treba mu odoprieť aj akúkoľvek pohrebnú omšu.
Konferencia biskupov Slovenska zverejnila na svojej internetovej stránke preklad Inštrukcie “Ad resurgendum cum Christo” ohľadom pochovávania zomrelých a uchovávania popola v prípade kremácie. Ide o dokument, ktorý vydala koncom októbra Kongregácie pre náuku viery.
“Aby sme mohli vstať s Kristom z mŕtvych, musíme zomrieť s Kristom, „vzdialiť sa z tela a bývať u Pána“ (2 Kor 5, 8). Inštrukciou Piam et constantem z 5. júla 1963, Sväté ofícium ustanovilo, aby sa „verne zachovával zvyk pochovávať mŕtve telá veriacich“, pričom sa dodáva, že kremácia „neprotirečí kresťanskému náboženstvu“ a už sa nemajú odopierať sviatosti a pohrebné obrady tým, ktorí si želali byť spopolnení. Platí to však za podmienky, že ich želanie nie je motivované „popieraním kresťanských dogiem, alebo sektárskym zmýšľaním, alebo nenávisťou voči katolíckemu náboženstvu a Cirkvi“.
INŠTRUKCIU ohľadom pochovávania zomrelých a uchovávania popola v prípade kremácie je možné nájsť TU.