Kostol Narodenia Panny Márie v Novom Meste nad Váhom

Pápež Pavol VI. bulou Qui divino consilii z 30. decembra 1977 povýšil Trnavskú apoštolskú administratúru na diecézu s hodnosťou metropolitného sídla a pridelil jej ako sufragánne diecézy: Nitriansku, Banskobystrickú, Spišskú, Košickú a Rožňavskú diecézu.

31. marca 1995 sa názov Trnavskej arcidiecézy zmenil na Bratislavsko-trnavskú arcidiecézu a Dóm sv. Martina v Bratislave bol vyhlásený za konkatedrálu arcidiecézy.

Pápež Benedikt XVI. dekrétom zo 14. februára 2008 rozhodol o reorganizácii diecéz latinského obradu na Slovensku. Trnave bol ponechaný titul arcibiskupstva. (Schematizmus Trnavskej arcidiecézy, 2016)

 

   erb dekanát 1

 

Dekanát Nové Mesto nad Váhom, farnosť Nové Mesto nad Váhom, Trnavská arcidiecéza

 

Kán. 369 - Diecéza je podiel Božieho ľudu, ktorý sa zveruje biskupovi, aby ho za spolupráce presbytéria duchovne pásol, tak aby tým, že sa vinie k svojmu pastierovi a ním na základe Evanjelia a Eucharistie v Duchu Svätom zhromaždený, utváral partikulárnu cirkev, v ktorej je skutočne prítomná a účinkuje jedna, svätá, katolícka a apoštolská cirkev Kristova.

Dekan, ktorý sa nazýva arcipresbyter alebo aj iným menom, je kňaz, ktorý je na čele dekanátu.“ (Kán. 553, § 1 KKP)

Novomestský dekanát má 16 farností: Adamovské Kochanovce, Beckov, Bošáca, Bzince pod Javorinou, Čachtice, Horná Streda, Hrádok, Hrachovište, Modrová, Moravské Lieskové, Nová Ves nad Váhom, Nové Mesto nad Váhom, Pobedim, Podolie, Považany a Stará Turá.

Trnavská arcidiecéza sa člení na 11 dekanátov, má 144 farností  a v každom dekanáte sa nachádza dekan, školský dekan, špirituál, liturgický poradca.

 

Dekan:                       Vsdp. Mgr. Ing. Blažej ČAPUTA, farár dekan

Školský dekan:         P. Mgr. Michal LEDECKÝ, OFMConv., farský administrátor v Starej Turej

Špirituál:                    Vdp. Mgr. Eduard LAZO, farár v Moravskom Lieskovom

Liturgický poradca:  Vdp. Mgr. Irenej CIUTTI, farár v Hrachovišti

 

2179 Farnosť je určité spoločenstvo veriacich natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré je pastoračná starostlivosť pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi.“98 Je miestom, kde všetci veriaci môžu byť zhromaždení na slávenie nedeľnej Eucharistie. Farnosť uvádza kresťanský ľud do riadneho liturgického života a zhromažďuje ho na spomínané slávenie; vyučuje spásonosné Kristovo učenie; praktizuje Pánovu lásku v dobrých a bratských skutkoch.99 „Môžeš sa modliť aj doma. Nemôžeš sa však modliť tak ako v kostole, kde sa schádza veľký počet otcov, kde sa jednomyseľne vysiela volanie k Bohu... Tu je niečo navyše, totiž svornosť a jednomyseľnosť, puto lásky a modlitby kňazov.“100 (Katechizmus Katolíckej cikvi)

Kán. 515 - § 1. Farnosť je určité spoločenstvo veriacich, natrvalo ustanovené v partikulárnej cirkvi, o ktoré pastoračná starostlivosť je pod autoritou diecézneho biskupa zverená farárovi ako jeho vlastnému pastierovi.

Kán. 519 - Farár je vlastný pastier farnosti, ktorá mu je zverená, a vykonáva pastoračnú starostlivosť o spoločenstvo, ktoré mu je zverené, pod autoritou diecézneho biskupa, ku ktorého účasti na službe Krista je povolaný, aby pre to isté spoločenstvo vykonával učiacu, posväcovaciu a riadiacu úlohu za spolupráce aj iných presbyterov alebo diakonov i za prispenia laických veriacich podľa normy práva.