V októbri 1937 v Krakove, v okolnostiach, o ktorých seatra Faustína bližšie nehovorí, odporučil Pán Ježiš uctiť si hodinu svojej smrti: "Vždy, keď budeš počuť, že hodiny odbíjajú tretiu, ponor sa celá do môjho milosrdenstva, zvelebuj a oslavuj ho, vzývaj jeho všemohúcnosť pre celý svet a zvlášť pre úbohých hriešnikov, lebo v tejto chvíli bolo otvorené dokorán pre každú dušu." (D 1572)
Pán Ježiš dosť presne určil aj spôsoby modlitby k tejto forme kultu Božieho milosrdenstva: "Snaž sa v tejto hodine," povedal seatre Faustíne, "vykonať si krížovú cestu, ak ti to dovolia povinnosti. Ak si nemôžeš vykonať krížovú cestu, tak vojdi aspoň na chvíľu do kaplnky a ucti si moje srdce, ktoré je plné milosrdenstva v Najsvätejšej sviatosti, a ak nemôžeš vojsť do kaplnky, ponor sa do modlitby tam, kde si, aspoň na krátku chvíľu." (D 1572)
Kňaz Róžycki uvádza tri podmienky vyslyšania modlitieb, ktoré odriekame v tejto hodine:
1. v modlitbe sa treba obrátiť na Ježiša,
2. má sa konať o tretej hodine popoludní,
3. máme sa odvolávať na cenu a zásluhy Pánovho umučenia.
"V tejto hodine," prisľúbil Pán Ježiš, "vyprosíš všetko pre seba aj pre druhých. Je to hodina, v ktorej sa dostalo milosti celému svetu - milosrdenstvo zvíťazilo nad spravodlivosťou." (D 1572)
